V poslednej dobre som zistila zaujímavý posun v práci našich povozníkov, keďdže som sa častejšie začala pohybovať nočnou blavou (tam a niekedy aj späť). Nerozprávajú sa so mnou. Voľakedy boli zhovorčiví, vypytovali sa, až mi to niekedy vadilo, ale väčšinou nato rýchlo prišli a rozhovor taktne ukončili, alebo obmedzili na nevyhnutnú mieru a nutnosť. No teraz nič a je mi to divné, sedieť pol hoďku v aute s cudzím človekom a mlčať, môžem sa pozerať von oknom, jasné, ale veď tie domy a ulice som videla už tisíc ráz, môžem počúvať (auto)rádio, ale veď tam nič dobré nehrajú... no a čítať nemôžem, veď je tma. Je to nejaké nariadenie cechu taxi alebo som niečo nepochopila? Máte tiež ten pocit/tú skúsenosť?
↧